Rok Východňarky na Východe - Ako ušetriť

Všeobecné rady

Turistické ceny vedia Slováka ale poriadne zabolieť. Za najdrahšiu položku považujem bývanie a jedlo, najmä ak človek nemá možnosť variť si. Aj s tým sa ale dá trochu "vybabrať."Ako teda v Japonsku ušetriť na veciach, ktoré jednodnucho nemôžete obísť?

Cestovanie

Blahoželám, dorazili ste. Zamierte k automatom na cestovné lístky metra. Podľa toho, kde ste, nájdete preferované dobíjacie  IC karty. Platia na vlaky aj mestské autobusy. Ja som mala SUICA kartu od kamaráta T., ktorý bol v Japonsku na dovolenke a kúpil si ju. (Karta fungovala v Tokiu, ale aj v Osake, takže ja som bola veľmi spokojná.) Platí 5 rokov a on mi ju posunul ako praktický suvenír aj s mapou tokijského metra. Ja som ju neskôr posunula inému kamarátovi, pretože je to cool a pretože na nej zostal nevyužitý kredit.

Neušetrí vám oproti tlačeným lístkom nič, no je veľmi praktická, ak nemáte chuť nosiť mešec drobných a stále prepočítavať, koľko ktorá jazda stojí. Teda, ak nie ste v krajine na turistické víza a nekúpili ste si JR Pass - ten totiž platí nielen na rýchlovlaky, ale aj metro linky JR spoločnosti. V tom prípade nemá zmysel riešiť iné cestovné kartičky.

Ak ste na stopovanie, má to svoje pravidlá a mali by ste sa podľa nich správať. Ja som nemala príležitosť. 

Nemohla som si kúpiť si JR Pass (iné víza), preto som si urobila prieskum a toto je môj zoznam možností od najlacnejších po najdrahšie:

- nočný autobus (denný autobus je trochu drahší) vás prevezie z bodu A do bodu B. Nič po ceste neuvidíte pre tmavé závesy okolo, ale ak viete spať posediačky ako za školských výletných čias, za 3,5-4 tisíc JPY sa z Tokia za 7,5h dostanete do Osaky. 

- lokálne vlaky vyžadujú veľa prestupovania, no ak máte kopu času a len kôpku peňazí, choďte do toho. Navyše, môžete využiť balíček jázd, tzv. Seišun Džúhači Kippu (Seishun Juhachi Kippu), ak si to dobre naplánujete. Kúpiť si ho treba v malom (alebo žiadnom) predstihu a jazdí sa naň počas školských prázdnin na lokálnych (futsudenša / kakuekiteiša) a zrýchlených lokálnych (kaisoku) vlakoch. Lístok umožňuje 5 jázd a dá sa kombinovať vrámci dní, jázd a počtu ľudí (ak nie ste sami). Existujú výnimky na spoje, niekedy sú výhodné - dobre si ich preštudujte.

- rýchlik (kjúko) a limitovaný rýchlik (tokkjú) sú rýchlejšie než bežné vlaky, ale aj drahšie. Stále OK na kratšie trasy a pohodlné ako naše IC vlaky.

- šinkansen sa sá popísať len ako mega rýchla mašina. Bulet train (Strela/Náboj) je rýchly a pokrytie krajiny je skvelé. Nedostanete sa ním úplne všade, ale dostanete sa tam fakt rýchlo. Bohužiaľ, tá istá vzdialenosť, ktorú som prešla za 3,500JPY nočným autobusom, stojí v tomto prípade od 14 000JPY vyššie. Ale stále je tu JR Pass.

- vnútroštátna letecká doprava je na cenovej úrovni šinkansenu, pokiaľ nenatrafíte na zlacnené letenky. Ja som ju nikdy nevyužila, ale ak by som napr. cestovala na Okinawu, určite by som ju zvažovala.

Stravovanie

 V Japonsku sa nemusíte báť jesť. Surové vajce, surové mäso, surová zelenina, všetko je vysokej kvality a nezávadné. Považujem sa za jedáka a nech som mala čokoľvek, nikdy som nemala ani len hnačku. Samozrejme, všetko závisí od vašich individuálnych potrieb.

Nebudem sa venovať typom gastronomických podnikov, to by bolo nadlho a každý si nájde podľa chute. Zameriam sa na to, čo robiť, ak chcete mať plné bruško aj peňaženku:

- 100 jenové obchody. Je ich niekoľko druhov, napr Lawson1OO, Daiso,... a zachránili mi zadok viac než raz. Nájdete v nich jedlo, drogériu, malú elektroniku, príbor a riad, dokonca i ovocie za naozaj nízku sumu. Vďaka týmto stoickým hrdinom som domov poslala kilá suvenírov.

- supermarkety sa o mňa postarali, keď som potrebovala suroviny na varenie alebo špeciálne japonské sladkosti do balíčkov (KitKat je tu veľká marketingová vec). Medzi moje obľúbené patrili Donki (Don Quijote), Super Tamade (často zlacnené bentó vo večerných hodinách) a v Osake som pre hostel nakupovala v Gyomu Super. Princíp ako doma - vo veľkom je cena lepšia, ale ani v malom to nebolo zlé (tofu na vyprážanie, dvojbalenie za 50JPY???)

- 24/7 večierky ako Lawson, 7-Eleven, Family Mart a iní ich spolubojovníci proti nočnému hladu ma nikdy nenechali v štichu, ale zaúčtovali si prirážku. Tiež majú wifi, keď ste stratení (len sa zaregistrujete) a horúcu vodu na pohotovostnú vifonku 20min pred odchodom vlaku. 

Môžete si tu kúpiť lístok na koncerty, autobusy a kadečo iné, môžete 3min pred termínom zaplatiť poplatok za poistenie/energie/nájom. 

Ich personál často nie je japonský, takže vás nezatratí, ak si po pivo či Strong Zero prídete v teplákoch. Boh vie, že som na Japoncov videla divnejšie módne kreácie. Raz mi dokonca poradili, ako sa dostať na miesto určenia. (Nevedela som sa vymotať medzi budovami. Počerný chalan/obsluha mi naznačil, aby som ho nasledovala, a doviedol ma na roh správneho bloku v blízkom okolí jeho večierky. Ak viete po Japonsky - a personál náhodou tiež - zaobídete sa bez pantomímy.)

- obchodné domy a ich food court vás obslúžia rýchlo a relatívne lacno. Ceny sú porovnateľné s našimi, no ani u nás by ste sa tak nemohli stravovať denne. 

- reštaurácie, izakaje a iné gastropodniky boli moja smrť. Hlavne v Osake - kuchyni Japonska. 

Idem okolo, chcem sa len dostať domov a zrazu ma vcucne do dverí a už mám pred sebou okonomijaki/takojaki/udon/ramen/tonkatsu a niečo studené na pitie. Strašné. Dávajte bacha, chodiť hladný po ulici je nebezpečné.

Stále sa ale dá trochu ušetriť. Mrknite do malých uličiek, pozrite si okolie staníc, hľadajte staré tetušky pri veľkých hrncoch s vývarom a vreckami cestovín. Nielen, že vedia, čo robia, ale robia to skvelo. V Osake som zbožňovala udon minibufet na stanici Tennoji eki a 15min pešo od hostela robil v chudobnej štvrti Chitose-san svoje nebeské okonomijaki. 

Kto hľadá, nájde.

Ubytovanie

Kde zložiť hlavu a nenachytať ploštice? Závisí od toho, koľko nocí chcete na danom mieste stráviť a ako ďaleko od stanice po celodennom výlete dochádzať na uchodených labkách. Hostely blízko hlavných vlakových uzlov čerpajú zo svojej pozície, no o 5min ďalej to môže byť rovnako dobré a lacnejšie. 

Hostelworld.com je najrozšírenejším rezervačným portálom v Japonsku, ale mali sme veľa objednávok aj z booking.com, rakuten.co.jp či airbnb.

Celkovo môžem potvrdiť, že aj ten najvzdialenejší hostel bol extra čistý alebo vykazoval iba stopy opotrebovania, nie zanedbania. Bohužiaľ, častá obmena hostí má svoje riziká a aj v tom najlepšom hoteli sa môže vyliahnuť zanesené vajíčko-dve nejakej krvsajúcej potvory. (Riešenia takýchto stavov bývajú rýchle a ak sledujete referencie, dozviete sa o rizikových prevádzkach dopredu.) Tiež sa nám to stalo.

Takže, nasledujúci zoznam nie je zoradený podľa ceny:

- backpacker hostely, youth hostely, medzinárodné ubytovne sa pohybujú od 1200JPY/osoba/noc vyššie. Ak chcete zostať dlhodobo, v našom hosteli sme mali long-term zľavu a viem si predstaviť, že sme neboli jediní. Buďte pripravení na zdieľané sprchy na poschodí, možno i WC a 1-20 spolubývajúcich. Poschodové postele sú preferovaná voľba. 

Zariadenie býva sparťanské, nie vždy je k dispozícii kuchyňa, ale práčka (všade perú v studenej vode), sušička a spoločenská izba s telkou býva štandardnou výbavou. Niekedy majú vlastnú kaviarňu. 

Hostely sa predbiehajú službami pre klientov, a tak sa môžete dostať k free zubnej kefke+paste, žiletke, osuške, štuplíkom do uší či prášku na pranie. Tiež sa ale môžete dostať niekam, kde sa za použitie sprchy platí 100JPY/15min (och, koľkí si tú našu pomýlili so súkromnými kúpeľmi!) 

Miesta na batožinu býva v izbách málo, ale dá sa.

- kapsulové hotely sú zážitok, čo nestojí veľa. Veľmi obľúbené medzi úradníkmi, ktorí po pití zmeškali posledný spoj domov a taxi je drahé (hlavne na väčšiu diaľku), sú fajn voľba aj pre niekoho, kto netrpí klaustrofóbiou!!! Fakticky, ak je vám úzko vždy, keď si spomeniete na hrobovú scénu z Kill Bill filmu, toto by malo byť pre vás jasné NOPE. 

Dostanete skrinku na cennosti, ale umiestniť ruksak/kufor môže byť problém. Kúpeľna býva v pohode, spoločná. Viem, že niektoré kapsulové hotely majú aj ofuro a môžete si blahoželať, ak dobre natrafíte.

Trochu horšie je, že je to jednonocovka - nestretla som nikoho, kto by zostal viac nocí, a dokonca myslím, že je to pravidlo - check-in je večer, check-out ráno. Muži a ženy sú oddelení. 

- ak sa viete vyspať v kresle, manga a internet cafe môže byť pre vás. Ja som to neskúsila.

- airbnb je OK - funguje to, a keďže počas môjho pobytu došlo k legálnym zmenám pre poskytovateľov tejto služby v Japonsku, kvalita je fajn, hoci ponuka klesla.

- hotely sú pre náročnejších/zámožnejších. Špeci typ hotelov sú rjókany (ryokan) Nemala som šancu zostať v tradičnom, ale raz na výlete s priateľmi sme nocovali v Tokušime a bola to vlastne naša jediná možnosť nocľahu.

Tento hotel bol pôvodne lesnícka/poľnohospodárska stredná škola. Naša izba bola pokrytá tatami a bola VEĽKÁ. Mohlo by nás byť 20 a aj tak by sme sa neboli museli preliezať, takže pre nás troch to bolo až dekadentne priestranné. 

Ich ofuro nebolo prírodné, ale po tej túre, čo sme si nadelili, bolo skvelé. Myslím, že sme boli jediní hostia, ale môžem sa mýliť (nikoho som večer nevidela ani v kúpeľni). Noc tam ma stála 4320JPY plus daň.

Ak ste ochotní podeliť sa o izbu s inými ľuďmi, aj pri rjókane môžete ušetriť. Pekné je, že ponúka aj tradičné jedlo servírované tradičným spôsobom, spanie na mäkkých futonoch a celkovo tradičné prostredie. Ak ste v tektonicky významnej oblasti, často majú vlastné prírodné horúce pramene s prekrásnym výhľadom (aj na zeleň uprostred lesa vie byť krásny výhľad). 

- dobrovoľnícke organizácie ako wwoof.net (organické farmy,...) a workaway.info (kadečo) vám ušetria doslova tisíce. Chcú za to málo - váš pot a mozole a úsmev navrch. 

Zaregistrovala som sa za poplatok na obe tieto stránky, no nakoniec využila len workaway. Našla som si brigádu za ubytovanie v hosteli. V mojom prípade nebola strava súčasťou, ale nájdete tu aj takéto ponuky. Práce sú v mestách, ale často aj v odľahlých a zaujímavých oblastiach. 

Nedarilo sa mi nájsť dosť japonských remeselníkov ochotných nechať si pokaziť týždne tvrdej roboty, ale jazykových kaviarní, hostelov, stavieb, baliarní potravín, rúbania dreva a natierania plotov je tu požehnane. Často nepotrebujete japončinu alebo len jej veľmi malú znalosť. 

- kamoši vás na noc-dva prespia, ak vás majú radi/chcú pomôcť/máte pre nich mňamky a divoké historky. Ak máte kamaráta v Japonsku, opýtajte sa ho. Ja mám jednu. (Sorry za tie zmätky s neskorým príchodom, Sewi ˘.˘) M-sana som nechcela týrať, bol viac než úžasný aj bez toho.

Suveníry

OK, dajme tomu, že chcete niečo pekné poslať domov. Alebo vás navštívila kamoška a chcete jej dať niečo eňo-ňuňo, čo by si sama nekúpila. Alebo čoskoro odchádzate.

Bohužiaľ, nemám pre vás šikovný zoznam miest. Predpokladám, že poznáte niekoľko stránok s odporúčaniami cestovateľov a máte predstavu, koľko si môžete dovoliť. Moja rada sa opakuje - malé uličky, chudobné štvrte, obchody voňajúce (často doslova) naftalínom a starými tapetami.

Kimono nájdete aj za cenu menšieho auta, ale ak si vystačíte s noseným alebo málinko znečisteným, napr. v obchodíku v Osake vás môže stať len 500JPY a ešte vám ho pomôžu doladiť. Jop, za cenu obeda z meníčka. 

Väčšina miest má blší trh, niekedy niekoľkokrát do mesiaca. Najbližší ku mne bol pri svätyni Šitennodži a raz do mesiaca som tam nechala veľa dobre utratených peňazí. Navyše som tam často objavila lokálnych umelcov a remeselníkov, občas veľmi dobrých. Kimoná, jukaty, haori, obi, obidžime... som našla v rozmedzí 500 - 10 000JPY, len si vybrať. 

Ako cudzinke, čo sa veľmi snaží hovoriť po japonsky, mi často prihodili šatku, malé furošiky, tenugui a iné somarinky. Ajhľa, daľší suvenír.

Mám rada remeslá a ak som sa na nejaký kurz či ukážku prihlásila, snažila som sa vyrobiť reprezentatívny kus. Niektoré som rozdala najbližším príbuzným, niektoré som si nechala. Ak vám ide o zábavu a máte chuť investovať do zážitku, váš výtvor sa tiež môže stať milým suvenírom. Pri niektorých príležitostiach som videla aj "detské" dielničky a nikto ma z tých školských lavičiek nevykopol, takže aj tadiaľ vedie cesta.

Ak sa zúčastníte niektorého z milióna festivalov, väčšieho či menšieho, tiež si vyberiete. Oplatí sa hľadať podobný tovar mimo hlavnej festivalovej sezóny, keďže väčšina svätýň a chrámov má aj vlastné predajne, ale niekedy skrátka neviete odolať.

Snáď bavilo, snáď pomohlo. Nabudúce o hosteli a o škole.